To čo poznáte ako argentínske tango, ním najčastejšie vôbec nie je…

Argentínske tango je verejnosti známe najmä z televízie, kde v snahe upútať divákov môžete vidieť predovšetkým teatrálne, preafektované a dopredu nacvičeníé choreografie z tanečných súťaží a exhibičných vystúpení. Paradoxom je, že takéto vystúpenia väčšinou robia doslova športovci – taneční profesionáli v iných tancoch (najviac spoločenských), ktorí v skutočnosti argentínske tango nepoznajú a nemajú k nemu vzťah, len si z neho prevzali niekoľko figúr, upravili a poskladali ich do nadrilovanej choreografie tak, aby urobili čo najväčší dojem. Málokto však vie, že argentínske tango sa v skutočnosti tancuje úplne inak – tancujú ho bežní ľudia ako príjemný spoločenský koníček. Komunity tangueros sa stretávajú na pravidelných tanečných večeroch, tzv. milongách, kde sa tancuje len a len argentínske tango. Vek, rasa, povolanie či spoločenské postavenie na parkete strácajú význam. Tanečníci pozývajú partnerky do tanca nenápadným pohľadom. Tancuje sa úsporne a nenápadne, tanečné páry sa pritom navzájom rešpektujú. Po niekoľkých tanečných skladbách sa taneční partneri vystriedajú s inými. A čo je najdôležitejšie, cieľom tancovania argentínskeho tanga vôbec nie je čo najviac zapôsobiť na divákov či porotu, ale spoločne si s tanečným partnerom dobre zatancovať pre vlastnú radosť a zážitok. Je vlastne takým liekom pre telo aj dušu. Argentínske tango sa môže naučiť tancovať každý a v akomkoľvek veku. Aj pre vás sa môže stať tango najpríjemnejším celoživotným koníčkom, spôsobom relaxu a uvoľnenia svojich emócií či netradičným nástrojom sebavyjadrenia, komunikácie, improvizácie, spoločenského kontaktu a sebapoznania. O tangu sa výstižne hovorí, že je ako život.

Čím je argentínske tango unikátne

• vychádza zo spoločného kráčania partnerov v objatí alebo voľnejšom držaní
• využíva jemnú komunikáciu partnerov prostredníctvom pohybu
• je neustálou improvizáciou a podporuje tvorivosť
• vedie k otvorenosti, sústredeniu sa na prítomnosť, k prirodzenému prežívaniu emócií a ich prejavovaniu
• jeho cieľom je vlastný (a spoločný) zážitok tanečných partnerov, nie dojem na divákov
• zlepšuje vnímavosť a motoriku, nevyžaduje však fyzickú náročnosť
• vedie k lepšiemu sebapoznaniu, rešpektu, dôvere a k lepším kontaktom s ľuďmi 
• v roku 2009 sa dostalo aj do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO
• používa sa úspešne aj v rámci podpornej liečby Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby, v oblasti psychoterapie a i.
• v mnohých mestách sveta a aj na Slovensku existujú jeho školy aj pravidelné tančiarne, v ktorých sa stretávajú ľudia všetkých vekových kategórií