Prevrat v Argentíne 16. septembra 1955, ktorý zvrhol generála Peróna, znamenal pre tango začiatok éry temna. Nastalo obdobie vlády zvanej „Junta militar“ (vojenská chunta).
Novú vládu tvorili ľudia z vyšších vrstiev, a im bola kultúra ľudu cudzia, ba až nebezpečná. Nerozumeli tangu, netancovali ho. Štátna moc sa držala hesla, že všetko, čo hovoril a robil Perón, bolo zlé. A teda nový režim začal zatýkať a ohrozovať umelcov, ktorí boli Perónom podporovaní. A navyše boli zakazované aj milongy. Preplnené kaviarne a reštaurácie sú predsa vhodným miestom pre politickú agitáciu.
Situácia v rokoch 1976 až 1983 je vyobrazená vo filme Imagining Argentina (2003, Christopher Hampton). V hlavnej úlohe s Antoniom Banderasom ponúka smutný pohľad na únosy a „zmiznutia“ ľudí.
Tango sa nedalo zakázať úplne. Ale vláda využila veľmi účinný spôsob, ako ho utlmiť. Vydala všeobecný zákaz stretávať sa v nočných podnikoch. Tento zákaz bol striktne kontrolovaný. Starí tangueros sa stretávli tajne a začali byť podozrievaví k cudzincom.
Vláda však bola benevolentná k podnikom, kde sa tancoval rock and roll. Keď sa teda chcel mládenec stretávať s dievčatami, naučil sa radšej rock and roll. Už nemalo význam učiť sa tango a potom ho nemôcť tancovať.
Takýto obrat nastal naozaj zo dňa na deň. Tango bolo zatlačované do úzadia až do roku 1983.