Prevláda názor, že tango bolo zrodené v bordeloch v Buenos Aires. Skôr je však pravdou, že bordely boli miestom, kde sa s tangom prvýkrát stretli ľudia z vyšších a stredných vrstiev. Ľudia zo vzdelaných vrstiev mali možnosť svoju skúsenosť zapísať, zverejniť. Kde inde ako v bordeli mohlo dôjsť k premiešavaniu kultúr rôznych spoločenských vrstiev?
Boli to chudobné štvrte, kde tango dávno predtým naozaj vzniklo. Mnoho robotníkov žilo v ťažkých, úbohých podmienkach. Nuž a hudba a tanec boli spoločným jazykom ľudí rôznych národností. Večer po práci sa schádzali pred domami. Vždy sa našiel nejaký sused, ktorý mal flautu, iný zasa harmoniku, ďalší vedel spievať. Pre muža v tom čase bolo ťažké získať ženu svojho srdca, pretože mal príliš mnoho súperov. Z tanca sa tu vyvinul jeden z nástrojov na súperenie. A keďže v tej dobe nebola reprodukovaná hudba, na zdokonaľovanie muži využívali každú možnosť. Výbornou príležitosťou sa stali bordely, kde hrala živá hudba. Nuž a čakajúci muži tu mali priestor na výmenu skúseností.
Množstvo prisťahovalcov a nedostatok žien umožnil rozkvet bordelov. Pri takom množstve klientov sa stávalo, že muži doslova čakali v rade. „Bordeldámy“ preto zamestnali tangových hudobníkov, aby klientom spríjemnili a skrátili chvíle čakania. Úvaha, že v bordeloch tancovali prostitútky s čakajúcimi mužmi, je trochu nelogická. Bolo by predsa finančne efektívnejšie, keby pracovali a nie tancovali. Je pravdepodobnejšie, že počas čakania, keď dokonca hrala tangová hudba, si tanec precvičovali muži spolu.