| Si supieras, Que aún dentro de mi alma, Conservo aquel cariño Que tuve para ti Quién sabe si supieras Que nunca te he olvidado, Volviendo a tu pasado Te acordarás de mí | Keby si len vedela, že ešte hlboko v mojej duši, stale udržiavam lásku čo som raz k tebe cítil. Možno keby si vedela, že som na teba nikdy nezabudol, by si sa vrátila do tvojej minulosti a na mňa spomenula. |
| Los amigos ya no vienen Ni siquiera a visitarme, Nadie quiere consolarme En mi aflicción Desde el día que te fuiste Siento angustias en mi pecho, Decí, percanta, Qué has hecho de mi pobre corazón? | Už ani priatelia neprídu, ani na návštevu, Nikto mi nechce pomôcť pri utíšení mojej bolesti. Odo dňa keď si odišla, prežívam bolesti v srdci. Povedz, láska, čo si spravila môjmu úbohému srdcu? |
| Al cotorro abandonado Ya ni el sol de la mañana Asoma por la ventana Como cuando estabas vos, Y aquel perrito compañero, Que por tu ausencia no comía, Al verme solo el otro día También me dejó | V opustenom byte ani ranné slnko nenakukne cez okno, ako keď si bola ty. A henten psí spoločník, ktorý od tvojej neprítomnosti nejedol, keď ma videl samého na druhý deň, tiež ma opustil. |
Hudba: Gerardo Matos Rodríguez Text: Pascual Contursi a Enrique Pedro Maroni Spieva: Carlos Gardel
